Intermediálnu tvorbu Lukáša Prokopa možno prirovnať k výskumným procesom, šifrujúcim realitu žitého sveta v digitálnom prostredí, ktorému priznáva formy samostatného bytia i schopnosti participovať. Jeho grafické a objektové diela či videá oscilujú na pomedzí dialógov so spletitými procesmi softvérov, ktoré transformuje do vizuálne vrstevnatých entít. Táto umelecko-výskumná činnosť sa často zahráva s diváckou pozornosťou a schopnosťou čítať skryté obsahy, v dimenzii operácií jednotiek a núl, prevedených do človeku prístupného, no sofistikovaného jazyka. Lukášove inštalácie, digitálne diela či textilné návrhy sa tak stávajú extenziami vizuálne abstraktných, a zároveň znepokojivo reálnych rhizomatických štruktúr súčasnosti.

  

V inštalácii pre Postpost gallery sa vracia k výstave realizovanej vo vitrínke Deniska (Olomouc, 2019). Prehodnocuje jej pôvodný naratív, kladúci vysoké nároky na divácku vnímavosť, a obracia ho v kontexte iného, no porovnateľného priestoru. Zároveň však opäť apeluje na subjektívne schopnosti imaginatívnosti a možnosti dekódovania obsahov ožívajúcich vrstiev diagramu. Lukáš Prokop v súčasnosti študuje na FaVU v Brne (Ateliér video), jeho digitálna tvorba je prezentovaná na internete a často sa stáva súčasťou vizuálnej identity hudobnej a ďalšej kultúrnej produkcie.

  

„Again the diagram has crept its way into the realization of this work – to materialize the virtual constructions of the mind and software alike and ensnare the viewer into its entangled nature of being. Its form is straightforwardly descriptive, yet partially obscured, oscillating its victim’s perception between visual observation and exploratory thought as well as between passive aesthetic consumption and transformative movements. As Gilles Châtelet puts it “[diagrams] are the moments where being is glimpsed smiling”: What we witness here are the inner labyrinthine structures and loops that constantly shift the work’s self-referentiality, dissolving the separate space-times of the viewer, the work and the display case.“ LP