Termín art brut po prvý raz použil francúzsky výtvarník Jean Dubuffet (1901–1985) na označenie tvorby autorov stojacich mimo bežnej spoločenskej normy, najmä duševne chorých. V Brne sa art brut koncentruje okolo Antonína Krejčířa, ktorý koordinuje väčšinu aktivít a je iniciátorom aj výstavy Art brut Brno. Jeho najbližšími spolupracovníkmi a spolupracovníčkami sú psychiater Martin Tuček, výtvarník Aleš Hlávka, historičky umenia z MG Ludmila Horáková, ktorá už nie je medzi nami, a Anna Šimková, výtvarne pedagogičky Zdena Popelková a Tereza Mikulová, grafici Václav Houf a Josef Bubeník, ilutrátorka Pavla Dvorská, maliar Pavel Dvorský, grafička Lenka Tichá, principál Divadla Klauniky Zdeněk Mazáč, básnik Ivan Petlan a Lucie Smějsová, rytec. V Bratislave sa art brut venovali a niektorí stále venujú výtvarníci Vladimír Kordoš, Igor Minárik a Dušan Nágel, výtvarníčka Mária Bakošová, historičky umenia Katarína Čierna, Alexandra Tamásová a Naďa Kančevová, psychiatri Peter Breier, zakladateľ Ligy za duševné zdravie, Ján Šuba, predseda OZ Duševné zdravie detí, psychologička Katarína Čermáková, sociálna pracovníčka Tatiana Juríková, socioterapeutka Magdaléna Papánková, artterapeuti Renáta Frešová a Michal Kralovič, prozaici Daniel Hevier a Ľubomír Feldek, dramatička Katarína Minichová (†), dizajnérka Soňa Sadílková a fotograf Peter Anderovský. 

 

Iniciatívami Kordoša, Nágela a Šubu sa rozvinula spolupráca s Ateliérom KreAt v Brne, ktorý vedú Krejčíř a Hlávka. Zásadné podnety k spoločným podujatiam vzišli z Brna. Každý z nás sa na art brut pozerá z trochu iného uhla pohľadu. Zväčša sa zhodneme na tom, že sa medzi ľuďmi, ktorí trpia duševným ochorením, nájdu práce, ktoré paradoxne patria do „rezervoára morálneho zdravia“, ako to svojho času povedal na margo tohto umenia francúzsky surrealista André Breton.

 

V Česku a na Slovensku bola doteraz najväčšia výstava art brut v Múzeu moderného umenia v Olomouci v roku 2008 (kurátorka Alena Nádvorníková) a v Bratislave v SNG a v súkromnej Galérii G19, obe v roku 2013 (kurátori Katarína Čierna a Alexandra Tamášová a Vladimír Kordoš a Ján Šuba). V súčasnosti má art brut po svete svojich zberateľov – súkromných i štátnych. Medzi súkromnými patrí k najznámejším parížsky zberateľ-filozof a historik umenia Bruno Decharme a olomoucký zberateľ-pamiatkar Pavel Konečný. Každú zimu v New Yorku a na jeseň v Paríži sa od roku 1993 koná veľtrh art brut pod názvom Outsider Art Fair (OAF). Od roku 2009 existuje Európská asociácia umenia outsiderov / European Outsider Art Association so sídlom v Dánsku (EOA).

 

Na brnianskej výstave Art brut Brno v priestoroch Českej sporiteľne sú vystavené maľby moravských a slovenských autorov, ktorí dlhodobo tvorili pod vedením vyššie menovaných zoskupení. Súčasťou výstavy sú ukážky z filmu Drsne a nežne v réžii Ľubomíra Štecka v produkcii Mariána Urbana. Vo filme vystupujú viacerí vystavujúci autori. Na vernisáži sa uskutoční diskusia.