Argišt Alaverdyan, Jozef Mrva – Spambot Fiction

Spambot Fiction je druhou spoločnou výstavou Argišta Alaverdyana a Jozefa Mrvy ml. Materiálne rozličné prístupy spájajú spoločné témy, ku ktorým autori pristupujú každý s rozličným prístupom.

Alaverdyanovy maľby, ktorých obrazce sa vynárajú z nevedomia v koláži so žitou realitou a problémy súčasného sveta skvelo fungujú spolu s Mrvovými analytickými a kritickými dielami, ktoré skúmajú našu realitu s prepletenosťou online sveta a problematiku digitálnych technológii. Táto prepletenosť sa nachádza v Mrvovej práci v podobe uzlov, pri ktorých sa inšpiroval Teóriou uzlov, ktorá sa ako oblasť topológie sústreďuje na matematické uzly, ktoré nemôžu byť rozuzľované bez toho, aby boli porušené. Uzol je pre Mrvu metaforou opakovania, teoretickým konceptom popisu cyklického nastavenia tokov neskoro kapitalistickej spoločnosti a kultúry. Podobne ako filozof Benjamin Bratton chápe, že cloudové platformy, internet vecí, mobilné aplikácie, energetické siete, privatizácia verejných služieb a mnohé ďalšie javy by sme nemali chápať izolovane, ale ako novú, nepredvídateľnú planetárnu megaštruktúru – Stack. Tá sa stáva ďalšou dimenziou nami obývaného priestoru s mnohopočetnými dopadmi na naše životy. Bratton sa zaoberá hlavne tými geopolitickými, napríklad ako tieto štruktúry formujú nové architektúry vlád, platformy stávajúce sa akýmisi para-štátmi majúcimi moc nad tými súčasnými.

Formálna stránka Alaverdyanovej práce vychádza z tradície abstraktnej maľby. Aj keď vo svojom procese necháva na povrch vybublať tvary a kompozície, ktoré začnú existovať vo svete až keď sú namalované, v ktorých ex-post dekódujeme a hľadáme, rovnako ako Mrva pristupuje k maľbám analiticky. V jeho maľbách sa odráža vplyv internetového rozhrania, počítačových hier vo vzťahu k našej identite, alebo televíznych seriálov. Aj keď sú jeho obrazy primárne abstraktné, tieto vplyvy, ktoré sú príznačné pre jeho generáciu, ktorá vyrastala so zrodom internetu a neustálym formovaním tohto prostredia, na nás z jeho obrazov bezpodmienečne presakujú a formujú sa v abstraktných tvaroch a plochách, pretože tieto vplyvy sami dôverne poznáme.

kurátor: Peter Sit