Magdalena Šimurdová – Only Then Will the Stones Hum

Komunikácia materiálov a transformované štruktúry prírodných partnerstiev, ktoré často zostávajú skryté pod povrchom – kožou, kôrou či zeminou – sa v metaforickom preklade Magdaleny Šimurdovej menia na aktívne aktérstvo príbehov a kontrastov. Tieto stretnutia odkazujú k organickým ekosystémom, ktoré disponujú prirodzenou schopnosťou zaceliť sa, vzdorovať náhlym zmenám a nachádzať silu v nedostatku. Ich poetika a krehkosť, no zároveň aj drzosť a odvaha, formujú situácie zamrznuté v čase – za sklom vitríny. Prasklina tu nemusí predstavovať chybu, ranu či deštrukciu, ale tiež priestor pre vznik nového života a zmeny, stať sa bezpečným útočiskom spoločenstiev – zdrojom odolnosti. Korene rastlín a telá mikroorganizmov sa stretávajú s pamäťou skál a dýchajú vzduch plný problematickej súčasnosti, v ktorej je čoraz zložitejšie zotrvať v tichosti, načúvať, zastaviť sa a cítiť.

Magdalena Šimurdová je vizuálna umelkyňa pôsobiaca v Brne, kde absolvovala štúdium na FaVU v ateliéri Prostorové tvorby. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje na priestorové inštalácie a objekty, v ktorých využíva materiály ako betón, kov, drevo či sklo. Ich kombinácie a vzájomné strety vytvárajú organické aj anorganické vrstvy a nové významy nesúce pamäť i transformáciu v čase. Výsledné diela často pôsobia ako artefakty archeológie budúcnosti alebo ako pominuteľné entity, ktoré sa na okamih vynoria v priestore. Inšpiruje sa novomaterialistickým a posthumanistickým myslením, ktoré jej umožňuje narúšať binárne rozdelenie živého a neživého a vnímať materiál ako citlivú a vzťahovú substanciu. Tvorba Magdaleny Šimurdovej bola prezentovaná na jej samostatnej výstave Seed, hide and seek: Echoes of Presence (Zaazrak Dornych, 2025) alebo ako súčasť skupinových výstav v TIC – Galerii mladých (2023), v (A)VOID gallery (2023) alebo v priestore Bývalá Káznice (2023) a ďalších.