Marcela Očenášová – Sedieť s niekým

„Odrazu sa v rohu zjavil Netvor, bol čierny ako noc. Šíril sa rýchlo. Ako svetlo. Ale bola to tma. Bol to šialene zlý Netvor. Nikto ho nezastavil. Všetko začiernil. (…) Urobil som do neho desaťtisíc dier. Za Netvorom bolo svetlo. Zjavilo sa desaťtisíc najbližších hviezd. Z Netvora sa stala hviezdnatá noc.“ (Erik Jakub Groch)

Pripustiť si temnotu, rozvinúť bolesť, nahliadnuť do nej a cez ňu uvidieť. Séria fotografií Marcely Očenášovej vizualizuje jej vnútorný proces zmierovania sa s existenciálnou neistotou. Tento stav, koreniaci v osobnom strachu zo smrti a inherentných pochybnostiach o posmrtnom živote, vo svojich obrazoch rozpúšťa neúnavným načieraním do takých hĺbok, v ktorých pravdivé už musí byť krásne.

kurátorka: Lucia L. Fišerová